Viedenské plynojemy (Gasometer Wien) boli postavené v rokoch 1896 až 1899 v čase, keď sa spoločnosti zdráhali voľne vystavovať svoje priemyselné infraštruktúry. Preto boli všetky štyri plynojemy zamaskované ako budovy pomocou ohrád z tehlových stien zakončených sklenenými kupolami. Vzhľadom na ich impozantné siluety – približne 62 metrov vnútorného priemeru a 72 metrov výšky – ich oblúkovité okná a detaily ich konštrukcie by sa človek pýtal, o aký druh budov by mohlo ísť. V polovici 80. rokov 20. storočia prestali byť používané.

Mesto začalo vypracovávať štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú vypracoval architekt Manfred Wehdorn, a padlo rozhodnutie premeniť plynojemy na štvrť s obchodnými zariadeniami a bývaním. Uskutočnila sa súťaž a na úlohu prestavby boli vybraní architekti: Coop-Himmelb(l)au (Gasometer B), Manfred Wehdorn (Gasometer C), Wilhelm Holzbauer (Gasometer D) a Jean Nouvel (Gasometer A).

Nouvel zachoval fasádu ako neporušené svedectvo svojej doby a navrhol sériu segmentov – najprv 18, potom 9, ktoré boli postavené, pretože boli spárované kvôli hospodárnosti – v ktorých sa nachádzajú byty na 14 úrovniach. Tieto vnútorné „budovy“ sú mierne oddelené od pôvodnej steny tak, aby umožňovali vertikálne prístupy. Nákupné centrum, ktoré spája štyri plynojemy, je tu zakryté sklenenou kupolou a obklopené kvetináčmi s trávou.

Vnútorný priestor je jednoznačne hlavnou fasádou: každý segment má prístup k výhľadu von cez okná v tehlovej stene buď priamo, alebo cez vnútorný priestor medzi segmentmi. Obloženie bočných strán segmentov sklom poskytuje sériu odrazov, ktoré spochybňujú vnímanie a zároveň zlepšujú ľahkosť miesta. Nouvel sníval o opätovnom využití existujúcej konštrukcie na hornú kupolu ako opory pre bioklimatické zariadenie. To sa však nikdy nemohlo uskutočniť. Pavučina, ktorá rámuje oblohu, zostáva čistým dekorom.

Text a Foto: www.jeannouvel.com