Architektúra

Behrensbau

Klasický expresionistický film Fritza Langa Metropolis z roku 1926 bol zamýšľaný ako pochmúrne varovanie. Ukázalo sa, že je to až desivo presné proroctvo. Zobrazoval budúcnosť, v ktorej priemyselníci žijú v nádherných zlovestných panelákoch, zatiaľ čo robotníci otročia v podzemí. Budova technickej správy Petra Behrensa z roku 1924 by mohla byť kulisou z tohto filmu. Budova Behrensbau, postavená pre chemickú spoločnosť Hoechst, je katedrálou z tehál v znepokojivých, zvláštnych farbách. Jednoznačne vyjadruje ohromujúcu silu veľkého biznisu.

Rok po jej dokončení sa Hoechst stal súčasťou IG Farben, neslávne známeho chemického konglomerátu, ktorý vyrábal jedovatý plyn Cyklon B. Spoločnosť Hoechst nemala nič spoločné s jedovatým plynom, ale podľa histórie spoločnosti bolo v areáli, ktorý sa rozprestiera na rieke Rýn, sedem míľ západne od Frankfurtu, zamestnaných 9 000 „nútených pracovníkov“.

V budove, ktorá bola v poslednom desaťročí kompletne zrekonštruovaná, v súčasnosti sídli vedenie priemyselného parku s rozlohou 1 250 hektárov. Prístup do nej je veľmi obmedzený. Otvorená je len štyri piatkové popoludnia v roku na tri hodinové prehliadky so sprievodcom. Nemôžete si ich vopred rezervovať ani fotografovať. Stačí prísť k východnej bráne (Tor Ost) desať minút pred začiatkom. Prehliadka je však bezplatná.

driveeurope.co.uk

Peter Behrens

Peter Behrens (Hamburg 1868) je jedným z najvplyvnejších nemeckých dizajnérov 20. storočia. Na začiatku storočia priniesol vynikajúce diela v oblasti maľby, architektúry, grafického dizajnu a priemyselného dizajnu, ktoré mali mimoriadny vplyv vo všetkých týchto rozličných oblastiach a otvorili neprebádané územie pre nasledujúce generácie. Je považovaný za zakladateľa modernej objektívnej priemyselnej architektúry a moderného priemyselného dizajnu.

V roku 1907 založil Peter Behrens v Berlíne veľkú architektonickú a dizajnérsku kanceláriu. Pracovali v nej aj Walter Gropius (do roku 1910), Ludwig Mies van der Rohe (1908 – 2011) a Le Corbusier (1910 – 2011). Tento spoločný ateliér bol veľmi produktívny a realizovali sa v ňom mnohé architektonické zákazky vrátane nemeckého veľvyslanectva v Petrohrade (1911 – 12) a sídla IG Farben Höchst vo Frankfurte (1920 – 25), v ktorých sa prejavil vplyv expresionizmu.

Jeho odkaz bol však poškvrnený príliš úzkym spojením s nacistickou stranou. Vstúpil do nej v Rakúsku v roku 1934, keď bola ešte ilegálna – napriek tomu, že v roku 1928 navrhol žilinskú synagógu na Slovensku – a keď v roku 1940 zomrel, pracoval na monumentálnom sídle pre AEG pozdĺž neslávne známej tri míle dlhej berlínskej osi sever – juh Alberta Speera.

VIAC INFO