Španielska synagóga bola postavená v rokoch 1867 – 1868 na rohu Dušní a Vězeňskej ulice v maurskom štýle podľa projektu Ignáca Ullmanna a Josefa Niklasa na mieste najstaršej synagógy nazývanej Stará škola alebo tiež Templ, ktorá podľa zachovaných správ existovala už v 12. storočí. Synagógy pôvodne slúžili ako školy na všeobecné vzdelávanie mládeže aj dospelých členov židovskej komunity. Keď Izabela Kastílska koncom 15. storočia vyhnala Židov zo Španielska, jedna z ich skupín našla domov v Prahe. Túto Starú školu dostali ako modlitebňu a odvtedy sa budova nazýva aj Španielska synagóga.

Keď Stará synagóga kapacitne nepostačovala, bola postavená nová budova, na tú dobu veľmi dobre vybavená po technickej stránke. Bolo tu ústredné kúrenie a osobitná pozornosť sa venovala dobrej akustike, pretože zborová hudba a spev sa tu praktizovali na veľmi vysokej úrovni, čo má dokumentovať aj fakt, že po roku 1836 tu bol zborovým farárom František Škroup, autor hudby k našej štátnej hymne.

Synagóga sa prestala používať na bohoslužby v roku 1941. V roku 1955 bola prevedená na Židovské múzeum, v rokoch 1958 – 1959 boli interiéry obnovené podľa projektu architekta Otta Rothmayera a v roku 1960 tu bola inštalovaná expozícia synagogálneho textilu. V roku 1979 musela byť budova z dôvodu havarijného stavu zatvorená. Rekonštrukcia sa po dlhých odkladoch uskutočnila v rokoch 1995 – 98 podľa projektu architekta Petra Beťáka. Opravil sa vonkajší plášť, ako aj technické siete, ale obnova sa týkala najmä interiéru: štukovej a nástennej maliarskej výzdoby, pozlátenia, vitráží, organu, kováčskych, napínacích a stolárskych prvkov, kameňa a textílií.

Text a Foto: www.prague.eu