Refik Anadol

Refik Anadol (nar. 1985, Istanbul, Turecko) je mediálny umelec, režisér a priekopník v oblasti estetiky strojovej inteligencie. V súčasnosti žije v Los Angeles v Kalifornii, kde vlastní a prevádzkuje Refik Anadol Studio a RAS LAB, výskumnú prax štúdia zameranú na objavovanie a rozvíjanie priekopníckych prístupov k dátovým naratívom a umelej inteligencii. Anadol tiež prednáša na katedre dizajnu mediálnych umení UCLA, na ktorej získal svoj druhý titul Master of Fine Arts.

Anadolova tvorba sa zaoberá výzvami a možnosťami, ktoré všadeprítomná výpočtová technika kladie na ľudstvo, a tým, čo znamená byť človekom vo veku umelej inteligencie. Skúma, ako sa vnímanie a prežívanie času a priestoru radikálne mení teraz, keď stroje ovládajú náš každodenný život. Anadol je zaujatý spôsobmi, akými digitálny vek a strojová inteligencia umožňujú nové estetické techniky na vytváranie obohatených imerzívnych prostredí, ktoré ponúkajú dynamické vnímanie priestoru.

Hlavnou niťou, ktorá sa tiahne celým Anadolovým prelomovým vizualizovaním neviditeľného sveta, sú dáta: Na vizualizáciu alternatívnej reality prírody bolo v projekte Quantum Memories použitých 200 miliónov fotografií Zeme a jej krajiny, oceánov a atmosféry; pre Sense of Space na 17. medzinárodnej výstave architektúry – La Biennale di Venezia – sa na návrh umeleckého diela inšpirovaného ľudským mozgom použilo približne 70 terabajtov multimodálnych údajov z magnetickej rezonancie vrátane štrukturálnych, difúznych (DTI) a funkčných (fMRI) skenov ľudí od narodenia až po nestarnúcich; archívne fotografické údaje o našom vesmíre z NASA/JPL boli hnacím motorom pre Machine Memoirs: V prípade výstavy Machine Hallucination sa 113 miliónov verejne dostupných snímok New Yorku použilo na predstavu blízkej budúcnosti mesta s bohatou históriou; v prípade výstavy WDCH Dreams sa 100 rokov digitálnych archívov Losangeleskej filharmónie využilo na inšpiráciu vizuálov premietaných na ikonickú budovu Franka Gehryho; v prípade výstavy Oakland’s Sense of Place sa pri tvorbe diela využívajú údaje o životnom prostredí v reálnom čase, ako je vietor, teplota a vlhkosť, ako aj neviditeľné komunikačné signály z Bluetooth, Wifi a LTE; v prípade diela Latent Being v Berlíne poskytli údaje v reálnom čase pre proces umelého myslenia samotní návštevníci; a v prípade diela Interconnected na letisku v Charlotte sa letiskové štatistiky v reálnom čase, ako sú prílety/odlety, systémy odbavovania batožiny a pozemná kyvadlová doprava, transformujú do neustále sa meniaceho súboru abstraktných foriem, farieb a simulovaných textúr.

Globálne projekty Refika Anadola získali množstvo ocenení a cien vrátane Lorenzo il Magnifico Lifetime Achievement Award for New Media Art, Microsoft Research’s Best Vision Award, Lumen Prize Award, iF Gold Award, D&AD Pencil Award, German Design Award, UCLA Art+Architecture Moss Award, Columbia University’s Breakthrough in Storytelling Award, University of California Institute for Research in the Arts Award, SEGD Global Design Award a Google’s Artists and Machine Intelligence Artist Residency Award.

Text a Foto: refikanadol.com