Carlo Mollino (Turín, 1905 – 1973) bol architektom, ktorý sa venoval rovnako umeniu ako technike a stelesňoval postavu talianskeho renesančného polymatika v kontexte moderny. Bol športovcom a kultivovaným intelektuálom, okrem navrhovania budov, interiérov a nábytku bol fotografom, spisovateľom, lyžiarom, akrobatickým pilotom a profesorom na turínskej polytechnike.

V 30. rokoch 20. storočia bol jedným z mála architektov, ktorí v medzinárodnom meradle zaviedli prvky surrealistického umenia a kultúry do moderného hnutia. Oslobodil sa od akýchkoľvek rigidných ideologických postojov a pokračoval v definovaní syntetickej formy eklekticizmu, ktorá predznamenala súčasnosť. Mollino, ktorý považoval prírodu za zdroj technickej a harmonickej krásy, v podstate hľadal ľahkosť a dynamiku, vlastnosti, ktoré živo vnášal do svojej organickej architektúry a nábytku.

Text a Foto: www.carlomollino.org