Architecture Photography Awards 2025

Ocenenie Architecture Photography Awards 2025 (APA 2025) predstavilo víťazov v dvadsiatich kategóriách, čím ponúklo globálny atlas pohľadov na to, ako fotografi vnímajú architektúru – ako obraz, atmosféru i príbeh.

Titul Fotografia roka získal Michael Luetge so snímkou Architectural Minimalism, ktorá zachytáva bývalú čerpaciu stanicu v Hamburgu ako nočnú kompozíciu svetla, geometrie a mestskej pamäti. Svetlo a tieň sa objavujú aj v ďalších dielach: Chi Ho Gary Ng v Concrete Memento necháva slnko prenikať brutalistickými otvormi stanice Uji v Japonsku, zatiaľ čo jeho Hong Kong in the Veil ukazuje mrakodrapy miznúce v hmle nad prístavom Victoria Harbour.

Niektoré fotografie stavajú na metafore. Omar Garcia premieňa balkóny rotterdamskej veže Cooltoren na klávesy klavíra (Vertical Piano), Anthony Wang v Ascension dvíha pohľad do špirálového átria hotela Marriott Marquis v Atlante. Iné zas zdôrazňujú dialóg architektúry s krajinou: Paulo Sousa z vtáčej perspektívy ukazuje horskú chatu Monte Rosa nad ľadovcom Gorner a Joseph Dunatov dramaticky vystavuje islandský kostol Stykkishólmskirkja proti horizontu pobrežia.

Ďalší víťazi skúmajú architektúru cez detail a abstrakciu. Dario Lo Presti v Cloister of Monreale rámcuje arabskonormanské dedičstvo Palerma, Jürgen Hammermann v Museum Staircase premieňa múzeum v Duisburgu na štúdiu rytmu, zatiaľ čo Masaki Yazaki (Color Blocks) či Josbel Tinoco (Yellow Jam) pretvárajú fasády a priestory na geometrické či monochromatické ilúzie.

Architektúru ako živý organizmus zachytáva Mario Tarantino v Interruption 1, kde osamelá postava narúša pravidelný rytmus stavby. Elizabeth Crane ukazuje mosty miznúce v hmle (Bridge to Nowhere), Ming Cheng dramaticky zmrazuje blesk nad hongkonskou vežou IFC (The Dark Knight Awaits). Shuchuan Liu v čiernobielej panoráme Tokia (Vertical City, Silent Peak) kontrastuje vertikálny rast mesta s večnou prítomnosťou hory Fudži.

Text a Foto: architecturephotographyawards.com