Xanthe Somers

Na prvý pohľad vyžarujú veľké, farebné keramické diela Xanthe Somers radosť a optimizmus. Pre 33-ročnú rodáčku zo Zimbabwe však jej nádoby predstavujú „vizuálny jazyk“ – spôsob, ako skúmať samu seba ako bielu Zimbabwčanku a dedičstvo kolonializmu. Jej tvorba reflektuje prehliadanú prácu žien v domácnosti a využíva hlinu, textil a symboliku tkania ako prostriedok rozprávania príbehov.

Somers odišla zo Zimbabwe ako 18-ročná, študovala maľbu a grafiku v Kapskom Meste a zažila hnutie Rhodes Must Fall, ktoré otvorilo diskusiu o rasizme a dekolonizácii školstva. Neskôr študovala postkoloniálnu kultúru a globálnu politiku v Londýne. Počas pandémie otvorila štúdio a objavila hlinu ako médium: „Keď som s ňou začala pracovať, vedela som, že je to moje médium. Je všestranná – funkčná aj estetická, materiál zo zeme, ktorý môže mať obrovskú hodnotu.“

Zo začiatku tvorila „divné vázy a bytové predmety“, no nenašla uspokojenie. Dnes jej diela „uchovávajú príbehy, vodu, popol… ľudské príbehy“. Každý kus vzniká ručne, od základnej formy, cez asymetrické úpravy až po tkanie vonkajšej vrstvy z textílií pripomínajúcich koše, prikrývky či utierky – symbol starostlivosti a domova.

Farby sú žiarivé a úmyselné, aby upútali pozornosť a pozvali k objaveniu príbehov. Názvy diel – Fruits of our Forefathers, Working Class Femininity, Invisible Hand, Of Woof and Woe – naznačujú kontext, no Somers verí, že podstatnejšie je vytvárať „umenie, ktoré umožňuje súčasné chápanie Zimbabwe, jej reality, identity a komplexity.“

Text a Foto: southernguild.com