České sklo: Veľkí majstri

Výstava České sklo: Veľkí majstri (14. máj – 26. november 2023), ktorú kurátorsky pripravili Caterina Tognon a Sylva Petrová v spolupráci s Umeleckopriemyselným múzeom v Prahe, je venovaná českému sklu po druhej svetovej vojne a predstavuje diela šiestich významných umelcov súčasnej sklenenej plastiky: Václava Ciglera, Vladimíra Kopeckého, Stanislava Libenského a Jaroslavy Brychtovej, Reného Roubíčka, Miluše Roubíčkovej.

Česká republika je od 12. storočia domovom sklárskych inovátorov, ktorí pomáhali formovať a rozširovať vplyv európskeho skla. Sklári z tohto regiónu boli neustále nútení vymýšľať nové formy výroby skla pod konkurenčným tlakom iných európskych sklárskych centier, predovšetkým v Nemecku a tiež v Taliansku, ktorých vynikajúce výsledky dominovali na svetovom trhu s dekoratívnym sklom.

Toto významné historické prepojenie európskych sklárskych centier sa náhle skončilo v roku 1948, keď vtedajšie Československo ovládol komunistický režim. Až do roku 1989 boli hranice krajiny prakticky uzavreté, čo znemožňovalo voľný obchod, cestovanie a komunikáciu so západnou sférou, čo výrazne ovplyvnilo miestny sklársky priemysel. Aj napriek tomu sa komunistický režim prezentoval v zahraničí výsledkami českého sklárskeho úsilia na veľkých medzinárodných výstavách a svetových expozíciách.

České sklo: Veľkí majstri predstavujú diela popredných osobností českej sklárskej scény, ktoré prežili búrlivé spoločenské otrasy, pretože sa narodili v českých krajinách v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Títo umelci prežili historicky najväčší vojenský konflikt v Európe, po ktorom nasledoval krátky oddych slobody a demokracie, aby sa v roku 1948 ponorili do totalitnej nadvlády, ktorej sa napokon mohli zbaviť a po roku 1989 sa vrátiť k štandardom európskej demokracie. Je pozoruhodné, že napriek všetkým negatívnym vplyvom spôsobeným absenciou slobody a prosperity dokázali tieto výzvy prekonať a rozvíjať svoje umenie v širšom kontexte rozvoja niektorých umeleckých disciplín v niekdajšom Československu. Boli to umelci, ktorí iniciovali a pestovali relatívne „nový“ spôsob výroby skla, „umelecké sklo“, ktoré nebolo určené na masovú výrobu. Diela, ktoré vytvorili, boli jedinečné, podobne ako v prípade tradičných umeleckých disciplín, ako je sochárstvo alebo maľba, pričom čerpali zo špecifických vlastností skla.

Výstavu uzatvárajú fotografie Josefa Sudka (Kolín 1896 – 1976 Praha) zo série „Sklenené labyrinty“, ktoré vznikli v rámci výstavy „Súčasné české sklo“, ktorá sa konala v Prahe v roku 1970 v čase 5. kongresu AIHV – Association Internationale pour l’Histoire du Verre.

Text a Foto: lestanzedelvetro.org