Hrad Vianden na luxembursko-nemeckých hraniciach bol postavený v 11. až 14. storočí na základoch rímskeho „castellum“ a karolínskeho útočiska. Je to jedno z najväčších a najkrajších feudálnych sídiel románskeho a gotického obdobia v Európe. Až do začiatku 15. storočia bol sídlom vplyvných grófov z Viandenu, ktorí sa mohli pochváliť úzkymi väzbami na francúzsku kráľovskú rodinu a nemecký cisársky dvor. Henrich I. z Viandenu (1220 – 1250) je známy ako „gróf Slnko“, pretože práve počas jeho pôsobenia dosiahli majetky, životný štýl a vplyv rodu Viandenovcov svoj zenit. Jeho predkovia mali stovky rokov vplyv v regiónoch Ardeny, Eifel a Luxembursko.

Jeho manželka Margaréta z Courtenay pochádzala z francúzskej kráľovskej rodiny, bola dcérou latinského cisára z Konštantínopolu, švagrinou uhorského kráľa a sesternicou kráľa Filipa Augusta. Medzi Margaretiných predkov patrili križiaci z rodov Flámov a Hainaultov, Henrichov a Margaretin syn Fridrich slúžil na piatej križiackej výprave. V roku 1417 prešlo panstvo dedičstvom na rod Nassau, ktorý v roku 1530 získal aj Oranžské kniežatstvo. Odvtedy už hrad nebol oficiálnym sídlom grófov. Ľudia si dodnes môžu prezrieť bohatú architektúru, ktorú zdedil rod Nassau, keďže sa tu už nevykonali žiadne ďalšie úpravy.

Hlavné stavebné časti hradu, ktoré sa zachovali dodnes, najmä kaplnka a malý a veľký palác, pochádzajú z konca 12. a prvej polovice 13. storočia. Quartier de Juliers na západnej strane veľkého paláca (dnes už neexistuje) pochádza zo začiatku 14. storočia. Dom Nassau bol postavený až začiatkom 17. storočia.

V roku 1820, za vlády holandského kráľa Viliama I., bol zámok po častiach predaný, v dôsledku čoho sa dostal do stavu ruiny. Až do roku 1977, keď ho rodina luxemburského veľkovojvodu previedla do vlastníctva štátu, bol hromadou trosiek. Odvtedy, čo bol hrad obnovený do svojej niekdajšej slávy, patrí dnes k pamiatkam nielen regionálneho, ale aj európskeho významu.

Text a Foto: castle-vianden.lu