Karel Vaca

„Sú tu plagáty ružové ako bábätká, iné s dychom smrti, niektoré akoby utiekli z karnevalu, smejú sa alebo varujú, a sú tu aj ďalšie. Tiché. A tie si nikto nevšimne. Nemajú hodnotu ničoho, len potlačeného papiera. Sú tu plagáty veselé a modré ako obloha, niektoré vyzerajú cudzokrajne, iné už dávno vyšli z módy. Všetky sú tu a je ťažké predstaviť si život bez nich.“

Karel Vaca sa narodil 21. júla 1919 v Prostějove. Základné výtvarné vzdelanie získal u Antonína Kameníka, grafika a profesora kreslenia na miestnej reálke. Jeho kresby módnych odevov uhlíkom alebo kriedou mohli obyvatelia Prostějova vidieť za výkladmi obchodov s textilom na hlavnom námestí už v polovici 30. rokov. V rokoch 1937-1938 študoval na Rotterovej škole reklamnej módnej kresby v Prahe. Navrhol tiež plagáty v agentúre inžiniera Solar. V roku 1939 sa vrátil do rodného mesta a pracoval ako výtvarník a reklamný grafik v továrni Prvoděv.

V rokoch 1945-1950 študoval na Akadémii umeleckých remesiel v Prahe u profesora Emila Fillu. Výrazne ho ovplyvnili umelecké skupiny 42 a RA. Formovalo ho Osvobozené divadlo, Divadlo E. F. Buriana a satirická divadelná scéna, ako aj svetové moderné umenie prostredníctvom časopisov Volné směry, Kvart, Blok a Život. Diskutovalo sa aj o smerovaní umenia po vojne a o tvorbe maliarov Emila Fillu, Františka Tichého, Hansa Arpa, Joana Miróa a Victora Vasarelyho.

Osobitným druhom umenia bol pre neho filmový plagát. Nemal vyjadrovať dej filmu ani obsahovať jeho fotografie, ale mal byť akýmsi ideogramom, grafickým znakom a myšlienkou. Plagát k Felliniho filmu Sladký život z roku 1962 doslova obleteli svet. Ďalšie filmy, ktoré nakrútil, sú Báječní muži na lietajúcich strojoch, Hádaj, kto príde na večeru, Obžalovaný, Hora, Výkrik, Muž z Hongkongu. Písmo často navrhovala umelcova manželka Marie Hana Vacová. Je tiež autorom mnohých knižných ilustrácií a obálok (napríklad Albert Camus: Cudzinec, Bohumil Hrabal: Ostro sledované vlaky, Ivan Olbracht: Podivné priateľstvo herca Jesenia, Franz Werfel: Smrť malomestského chlapca, G. K. Chesterton: Príbehy otca Browna).

Text: historička Hana Bartková