Na medzinárodnej výstave umenia La Biennale di Venezia sa po dlhom čase Česká republika a Slovenská republika predstavia projektmi výtvarníkov Evy Koťátkovej a Ota Hudeca.

Vnútri pavilónu nájdeme inštaláciu Srdce žirafy v zajatí je o dvanásť kíl ľahšie od Evy Koťátkovej, ktorá rozpráva príbeh žirafy Lenky. Projekt čerpá inspiráciu z histórie importu zvierat z krajín globálneho juhu v 50. rokoch 20. storočia. Projekt českej autorky vytvára priestor na zamyslenie o našom súčasnom vzťahu k prírode.

Slovenské zastúpenie bude od 20. apríla reprezentovať projekt Ota Hudeca Floating Arboretum, ktorého kurátorkou je Lýdia Pribišová.

Floating Arboretum pracuje s archívom/databázou/súborom príbehov, ktoré rozprávajú o spoločnom úsilí, pri ktorom zjednotená komunita aktivistov zabránila odlesňovaniu, výrubu a ničeniu stromov. Autor je sám aktivista a aktívne sa zúčastnil na viacerých protestných akciách. Opakujúcim sa motívom v tvorbe Ota Hudeca je eskapizmus a túžba zachrániť to, čo je v danom svete, v danom civilizačnom prostredí takmer nemožné zachrániť, prostredníctvom lietania, plávania, lodí či vesmírnych plavidiel. Dokonca aj stromom v benátskych Giardini hrozí zánik v dôsledku klimatických zmien a zvyšovania hladiny morí. Oto vyzýva na ich záchranu, ako aj na záchranu ďalších ohrozených stromov vo svete. Uvažuje o arboréte – symbolickom utopickom mieste, útočisku pre stromy ohrozené ľudskou expanziou a extraktivizmom. Projekt je imaginatívnym pohľadom do utopickej budúcnosti, v ktorej vyberáme a zachraňujeme stromy ich premiestnením do bezpečného (fiktívneho) arboréta.

Prelínajú sa v ňom rôzne časové línie, súčasné protesty proti odlesňovaniu a výrubu stromov v rôznych častiach sveta, klimatická kríza a imaginárna utopická budúcnosť ich záchrany. Arborétum je ideologickým mocenským konštruktom, na ktorý je potrebné nazerať z dekolonizačnej perspektívy. Práve v tomto postkoloniálnom kontexte Oto Hudec obracia koncept arboréta naruby a predstavuje ho ako formu záchrany v čase kolapsu pôvodných ekosystémov.

Stromy namaľoval Oto Hudec priamo na fasádu pavilónu. Nástennú maľbu sprevádza inštalácia lode s plastikou šišky borovice limbovej, na Slovensku pôvodného, avšak ohrozeného druhu. Príbehy Plávajúceho arboréta prebásnila Juliana Sokolová. Boli naspievané do zvukovej skladby Piesne pre planetárnu artikuláciu, ktorú skomponoval Fero Király. Choreografiu predstavenia pripravila Petra Fornayová a kostýmy vytvorila Michaela Bednárová. Do projektu Floating Arboretum sa môže zapojiť každý prostredníctvom stránky floatingarboretum.sng.sk, kde môže nominovať na záchranu podľa vlastného výberu akýkoľvek konkrétny strom s pohnutým osudom. Veríme, že príbehy Floating Arboretum dokážu podnietiť transformatívnu imagináciu a môžu byť inšpiráciou v našom každodennom živote.

Text a Foto: www.archinfo.sk